V tomto prípade je dôležité upozorniť na to, že súd neberie do úvahy len čistý mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci kalendárny rok) ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča. Je tomu tak z dôvodu, aby sa rodič nemohol zbavovať vyživovacej povinnosti k dieťaťu napríklad tým, že dobrovoľne nepracuje alebo sa úmyselne zbavuje svojho majetku. Poukazujeme na § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý znie: „Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.“
Aj napriek tomu, každý rodič je v zmysle §62 ods. 3 Zákona o rodine „Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.“ povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť k nezaopatreným deťom v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima čo aktuálne tvorí 24,498 € za každé nezaopatrené dieťa.
Čo sa týka vyživovacej povinnosti medzi manželmi, §71 ods. 1 Zákona o rodine hovorí „Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť“. Manželia tak majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov si túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.